Kampaň za vysťahovanie Slovnaftu mimo Bratislavy

Ak sa z výšky pozriete na mapu Bratislavy alebo tam zavediete nejakého cudzinca, do očí bijú dve veci – obrovské sídlisko zvané Petržalka a obrovská rafinéria zvaná Slovnaft. Údajne už boli plány, aby sa petržalské paneláky zomleli a postavilo sa tam nejaké slušnejšie bývanie, ceny však vyleteli tak vysoko, že sa ľudia svojich bytov asi nedokážu vzdať. A tak nám zostáva len presťahovať Slovnaft. Alebo ako je zvykom na Slovensku, posťažovať sa a nechať všetko tak ako je.

RÚRY PRI RIEKE
Slovnaft leží v lokalite mesta, ktorá mohla byť teoreticky veľmi príťažlivá – neďaleko rieky (resp. riek – Dunaj aj Malý Dunaj), s dobrou dostupnosťou do centra aj do prírody. V normálnom meste, ktoré netúžilo po priemysle tak zúfalo, že mu podriadilo úplne všetko, by na takom mieste stáli rodinné domy alebo bytové komplexy, prípadne kancelárske budovy a luxusné apartmány. U nás tam ležia kilometre rúr.

Asi sa ozvú hlasy, že taká veľká rafinéria sa nedá presťahovať, podľa tejto logiky by sa však nedala postaviť ani žiadna nová rafinéria. So sťahovaním priemyslu mali ohromné skúsenosti v Sovietskom zväze, keď pred útočiacimi nacistami na východ prchali nielen obyvatelia, ale aj celé fabriky, ktoré presúvali hlbšie do vnútrozemia. „Výhodou“ v porovnaní so sťahovaním Slovnaftu bol autoritatívny režim - ak vodca niečo zavelil, hľadali sa riešenia a nie výhovorky. Ak sa nenašli riešnia, išlo sa do gulagu alebo rovno do hrobu, takže sa zvyčajne našli.

Existujú samozrejme aj ľudia, ktorým Slovnaft svojim spôsobom vyhovuje. Kamarát z Petržalky sa ho zastáva, pretože v noci poskytuje krásny výhľad z dvanásteho poschodia od jeho priateľky. Na obzore sú svetlá a nad rafinériou horia plamene, čo mu pripomína zábery z filmu Blade Runner. Ten sa mu pokiaľ viem až tak nepáčil, ale tento industriálny výhľad má rád.

KAM SO SLOVNAFTOM
Ekonomika mesta už nestojí a bude čoraz menej stáť na priemysle. Bratislava je už dnes oveľa modernejším mestom než bola donedávna a väčšina ľudí už dávno pracuje v sektore služieb, bankovníctve či telekomunikáciách. Slovnaft vzdialneý vzdušnou čiarou iba pár kilometrov od centra je priemyselný dinosaur, ktorý zabudol vyhynúť. Aktivisti pôsobia dojmom, že sú ochotní položiť život trebárs za záchranu Vegetky, ale v Bratislave sú oveľa väčšie témy, ktoré nik neotvára, aj keď sa dotýkajú státisícov ľudí. Myslím že Slovnaft je tou najväčšou.

Z rafinérie, ktorá by sťahovanie mohla využiť na modernizáciu, by sa mohli potešiť v regiónoch, kde je stále pomerne vysoká nezamestnanosť a nie je tam takmer žiadna výroba, ak nerátame pestovanie pradajok a papriky, ako je to na neďalekom Žitnom ostrove. Vďaka tzv. zeleným technológiám už rafinéria v susedstve nemusí byť až takým postrachom ako v minulosti, v Bratislave zavadzia hlavne preto, že je tam už tesno samotným ľuďom.

Slovnaft by prostriedky na svoje odsťahovanie mohol zíkať predajom časti pôdy na ktorej stojí alebo by ju mohol ešte viac zhodnotiť výstavbou. Ak by sa odsťahoval na miesto stále dostupné z Bratislavy, na mieste bývalej rafinérie by mohli jeho zamestnanci dostať prednostné právo na bývanie a s dobudovaním infraštruktúry by mohli za prácou dochádzať trebárs vlakom – príkladom je londýnska ľahká železnica Dockland Light Railway (DLR) vedúca z centra mesta až do chudobného Lewishamu. Bola vybudovaná v 80. rokoch vrámci projektu, ktorý premenil bývalé doky na miesto pre kancelárie a mrakodrapy Canary Wharf, kam sa presťahovali tisíce bankárov a miliardy libier.

ČO NAMIESTO NEHO
Netuším nakoľko je kontaminovaná pôda pod rafinériou, predpokladajme však že je to riešiteľný problém. O bratislavskej bitke o pozemky snáď netreba hovoriť, keby sa obrovská plocha Slovnaftu premenila na stavebné pozemky, ich cena by mnohonásobne stúpla, a to aj za predpokladu, že by sa muselo investovať do ich očistenia. Dal by sa tam postaviť trebárs bratislavský Manhattan, obytné komplexy a ešte stále by zostalo miesta na veľký park. Ak chceme zostať pri porovnávaná s New Yorkom, mohla by to byť obdoba Central Parku. Je hanbou Bratislavy, že po novembri nevznikol ani jeden projekt na vytvorenie väčšej zelenej plochy, aj keď sa mesto neustále rozširuje a zaberá nové územia. Miesto bývalého Slovnaftu je ideálnym na rozbehnutie masovej riečnej dopravy, ľudia by sa odtiaľ rýchle a pohodlne mohli dostať do centra či ešte ďalej, s riečnou dopravou už ráta aj projekt Eurovea a snáď čoskoro mesto pochopí, že ním preteká rieka.

Ak by sa našlo miesto na sociálny experiment, dala by sa dokonca na časti pozemku realizovať obdoba britského systému, kde na revitalizácii spolupracujú súkromní developeri a miestne zastupiteľstvá. Jednoduchý príklad ako to funguje: zbúra sa stará štvrť a vybuduje sa nové modernejšie bývanie, kde tretina bytov pripadne pôvodným obyvateľom, tretina s predá novým záujemcom a tretina sú tzv. sociálne byty. Výhodou je, že sa miešajú rôzne typy ľudí bez toho, aby vznikali getá, aké sa v Británii podarilo vybudovať vďaka nešťastnej výstavbe panelákov v 60. a 70. rokoch, do ktorých presťahovali iba ľudí z chudobných štvrtí.

Bratislava má utopický prívlastok krásavica na Dunaji. Akokoľvek to s jej krásou je, nevie sa predať. Veľká revitalizácia bývalej rafinérie na zónu kde sa darí obyvateľom aj biznisu by bola téma pre mnohé médiá po celom svete a mohla by sa dostať do učebníc urbanizmu. Kapitola o revitalizácii zdevastovaného či nevyužitého prostredia má už mnoho iných príkladov, každý ďalší prírastok je však vítaný. Nerobím si ilúzie že sa niečo také môže stať, je pravdepodobnejšie že sa rozšíri Slovnaft než že sa rošíri tento nápad. Ale za pokus to stálo...