Moja hypotekárna generácia

Autor: Ján Gregor | 1.12.2006 o 13:05 | Karma článku: 10,26 | Prečítané:  3211x

Asi každá generácia si to nejako odnesie. Niektorá zažije vojnu, ďalšia povojnovú mizériu, inej sa ujde podivný politický režim. Tá moja si podľa všetkého asi najviac užije hypoték. Viem, je to trochu trápna náplň života jednej generácie, ale keď sa pozerám okolo seba, nevidím to inak. Ak by som mal zoradiť rebríček toho, čo mi zo Slovenska nechýba, určite by sa na čelnom mieste umiestnili reči o hypotékach. Ľudia okolo tridsiatky (plus mínus pár rokov) sú nimi posadnutí, rovnako ako je generácia ich rodičov posadnutá výmenou okien, čo je nové národné hoby tesne nasledované nahrádzaním starého linolea mystickou plávajúcou podlahou.

Za socializmu bola na získanie bytu potrebná najmä trpezlivosť, dnes je to príjem dostatočný na to, aby vám banka požičala a vaša ochota priložiť si nôž na hrdlo a nechať si ho v tesnej blízkosti krčných tepien dvadsať rokov.  Hypotéky skracujú cestu k vlastnému bytu. Okrem toho skracujú život. Aspoň to tvrdí jeden výskum, podľa ktorého je človek s hypotékou dlhé roky pod takým stresom, že sa to negatívne odráža na jeho zdraví. Pri každom výdavku vás najprv napadne otázka, či už máte zaplatenú povinnú mesačnú splátku, život sa začína až po jej vyplatení. Často krát už toho naň veľa nezostáva, poznám ľudí, ktorí zo zvyšných peňazí nevládzu zaplatiť už ani nájom.  Samozrejme, že sa tomu mnohí vyhnú, darí sa im čoraz viac a proporčne sa ich splátka zmenšuje. Každý kto si berie hypotéku je neskrývaným optimistom, verí, že sa mu tiež bude takto dariť. Nie v každom zamestnaní však dostanete pridané, firmám sa darí iba striedavo, s chorobou či inou komplikáciou neráta už asi nik.  Istý ekonóm tvrdí, že bezpečná investícia nikdy neprekračuje 12 percent vašich úspor. Hypotéka býva neraz pravým opakom – ľudia si ju nastavia na 120 percent vlastných možností a dúfajú, že sa to časom nejako vyrieši. Hypotekárny boom už trvá pár rokov a obetí zlej kalkulácie a vlastného optimizmu potichu pribúda. Niektorí sa stali zajatcami vlastných bytov – nemajú až ani korunu na ďalšiu rekonštrukciu, nábytok ani dovolenku. Zostávajú uväznení v trpasličích nehnuteľnostiach, depresívni a zúfalí, každý mesiac hrdinsky bojujúci o to, aby v očiach banky a príbuzných, ktorí sa im vyzbierali na základný vklad, nestratili svoj kredit.  Za jeden z najväčších výdobytkov našej civilizácie sa považuje tzv. romantická láska, opak vzťahov z minulých storočí, keď sa spájali polia a partneri sa nevyberali ani tak podľa citov, ako podľa majetku. Láska za týchto okolností niekedy prišla, niekedy nie, ale nik si tým príliš nelámal hlavu. Moderní ľudia sú omnoho romantickejší, láska býva základnou podmienkou väčšiny vzťahov, sú založené viac na spoločnom porozumení ako na majetku. Vraciame sa kamsi do 19. storočia, ak dnes ľudia nahlas uvažujú, že si musia „nájsť niekoho, s kým by mohli splácať hypotéku.“ S romantikou to možno netreba preháňa, to isté ale platí aj o jej zabíjaní.   Nákupné šialenstvo trvá už pár rokov, vďaka čomu si pomohli najmä majitelia starých rozpadajúcich sa bytov. Človek so zdravým rozumom by si niečo také za pár miliónov nikdy nekúpil a radšej by desaťkrát za sebou absolvoval cestu okolo sveta. Človek oblbnutý všadeprítomnými úvahami o tom, že ak nie teraz, tak už nikdy, lebo zajtra to bude ešte drahšie, pokojne vrazí väčšiu časť svojho produktívneho veku do splácania dlhov. Mali by sme asi viac cestovať.  
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čo ja s tým mám? Reaguje Fico na Počiatkovo video s Trnkom

Šéf Smeru dáva od svojho exministra ruky preč.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Fico sa chce zbaviť zodpovednosti za Kotlebu

Vulgárnym slovníkom poslal svojich voličov jasným smerom.


Už ste čítali?